Blog Standard

India’s Non-Basmati Rice Export Ban
India’s Non-Basmati Rice Export Ban India’s Non-basmati Rice Export Ban: Global Market Turmoil, Food Security Worries, And Its Ramifications For Farmers And ExportersIndia’s Non-basmati Rice Export Ban: Global Market Turmoil, Food Security Worries, And Its Ramifications For Farmers And Exporters- Pravin Jadhav, IITRAM, Ahmedabad Chakradhar Jadhav, Centre for Economic and Social Studies, Hyderabad Dr. Parashram […]

भारताच्या जैव अर्थव्यवस्थेत सहकारी व्यवसायाचा दृष्टिकोन
भारताच्या जैव अर्थव्यवस्थेत सहकारी व्यवसायाचा दृष्टिकोन डॉ. परशराम पाटिल, एनएमएमएल फेलो, कृषि अर्थशास्त्री, नई दिल्ली भारताची जैव अर्थव्यवस्था 2025 पर्यंत USD 150 अब्ज आणि 2030 पर्यंत USD 300 बिलियन पेक्षा जास्त होण्याची शक्यता आहे. देशाची जैव अर्थव्यवस्था 2021 मध्ये USD 80 बिलियन पेक्षा जास्त झाली आहे, 2020 मध्ये USD 70.2 बिलियन पेक्षा 14.1 टक्के वाढ […]

Primary Agriculture Cooperative Societies (PACS) And Their Contribution To Sustainable Food Systems
Primary Agriculture Cooperative Societies (PACS) And Their Contribution To Sustainable Food Systems Dr. Parashram Patil, Prime Ministers Museum & Library Fellow (PMML), Agriculture Economist, New Delhi India’s population is growing at a faster rate. India overtakes China as the world’s most populous country. Presently, the Indian food system faces many challenges ranging from increasing pressure […]

प्राथमिक कृषी सहकारी संस्था (PACS) आणि शाश्वत अन्न प्रणालींमध्ये त्यांचे योगदान
प्राथमिक कृषी सहकारी संस्था (PACS) आणि शाश्वत अन्न प्रणालींमध्ये त्यांचे योगदान डॉ. परशराम पाटिल, एनएमएमएल फेलो, कृषि अर्थशास्त्री, नई दिल्ली भारताची लोकसंख्या झपाट्याने वाढत आहे. जगातील सर्वाधिक लोकसंख्येचा देश म्हणून भारताने चीनला मागे टाकले आहे. सध्या, भारतीय अन्न व्यवस्थेला नैसर्गिक संसाधनांवर (माती, पाणी, हवा, जंगले) वाढत्या दबावापासून ते हवामानातील बदल ते जमिनीचे तुकडे करणे, वाढते […]

प्राथमिक कृषि सहकारी समितियाँ (PACS) और सतत खाद्य प्रणालियों में उनका योगदान
प्राथमिक कृषि सहकारी समितियाँ (PACS) और सतत खाद्य प्रणालियों में उनका योगदान डॉ. परशराम पाटिल, एनएमएमएल फेलो, कृषि अर्थशास्त्री, नई दिल्ली भारत की जनसंख्या तीव्र गति से बढ़ रही है। भारत दुनिया के सबसे अधिक आबादी वाले देश के रूप में चीन से आगे निकल गया है। वर्तमान में, भारतीय खाद्य प्रणाली को प्राकृतिक संसाधनों […]

हवामान बदल सहकारी संस्था आणि भारतीय कृषी
हवामान बदल सहकारी संस्था आणि भारतीय कृषी डॉ परशराम पाटील, NMML फेलो, कृषी अर्थतज्ज्ञ, नवी दिल्ली हरितगृह वायू जे हरितगृह परिणाम आणि हवामान बदलाला हातभार लावतात, कृषी क्षेत्र हे हरितगृह वायूंच्या निर्मितीचे प्रमुख स्त्रोत आहे. जंगलतोड, मातीची धूप, यंत्र-केंद्रित शेती यामुळे वातावरणातील कार्बनचे प्रमाण वाढले. पाणी, वारा आणि मशागतीमुळे मातीची धूप शेती आणि नैसर्गिक वातावरणावर […]

भारतीय कृषि में जलवायु परिवर्तन सहकारी समितियां
भारतीय कृषि में जलवायु परिवर्तन सहकारी समितियां डॉ परशराम पाटिल, एनएमएमएल फेलो, कृषि अर्थशास्त्री, नई दिल्ली ग्रीनहाउस गैसें जो ग्रीनहाउस प्रभाव और जलवायु परिवर्तन में योगदान करती हैं, कृषि क्षेत्र ग्रीनहाउस गैसों के उत्पादन का एक प्रमुख स्रोत है। वनों की कटाई, मिट्टी का क्षरण, मशीन गहन खेती ने वातावरण में कार्बन सांद्रता में वृद्धि […]

Climate Change CoOperatives In Indian Agriculture
Climate Change CoOperatives In Indian Agriculture Dr Parashram Patil, Prime Minsters Museum & Library Fellow (PMML), Agriculture Economist, New Delhi Greenhouse Gases which contribute to the greenhouse effect and climate change, the agriculture sector is a major source of producing greenhouse gases. Deforestation, soil erosion, machine intensive farming increased carbon concentrations in the atmosphere. Soil […]

भारत की जैव अर्थव्यवस्था में सहकारी व्यापार दृष्टिकोण
भारत की जैव अर्थव्यवस्था में सहकारी व्यापार दृष्टिकोण डॉ. परशराम पाटिल, एनएमएमएल फेलो, कृषि अर्थशास्त्री, नई दिल्ली भारत की बायोइकोनॉमी 2025 तक 150 बिलियन यूएसडी और 2030 तक 300 बिलियन यूएसडी तक पहुंचने की संभावना है। देश की बायोइकोनॉमी 2021 में 80 बिलियन यूएसडी से अधिक हो गई है, 2020 में 70.2 बिलियन यूएसडी से […]

A Co-operative Business Approach In Bio Economy Of India
A Co-operative Business Approach In Bio Economy Of India Dr Parashram Patil NMML Fellow, Agriculture Economist, New Delhi India’s bioeconomy is likely to touch USD 150 billion by 2025 and over USD 300 billion by 2030. The country’s bioeconomy has reached over USD 80 billion in 2021, registering a 14.1 percent growth over USD 70.2 […]
- 1
- 2